N ap pwoteje sa ki fè Florida tounen Florida.
Se pa senpleman politik. Se yon bagay ki konsène nou tout.
David Jolly ap goumen pou pwoteje anviwònman Florida a paske li wè sa a tankou yon kesyon ekonomik ak kalite lavi. Li vle fè vrè envestisman nan pwoteksyon dlo pwòp, kòt ki an sante, ak bèlte natirèl Florida a, paske ekonomi eta a, touris, lapèch, ak kominote depann de yo. Pozisyon David se refize aksepte domaj alontèm epi pran responsablite pou lavni Florida.
Men sa n ap goumen pou li.
Sa a depase anviwònman an.
Pou fanmi atravè Florida, anviwònman an se pa yon bagay abstrè. Li fè pati lavi chak jou. Se dlo kote timoun yo benyen an. Se plaj yo vizite yo. Se kote ki fè eta sa a santi tankou kay nou.
Pou David ak fanmi li, se yon bagay ki konsène yo anpil. Tan yo pase bò lanmè a. Lè y ap gade timoun yo viv menm bèlte natirèl ki defini Florida a.
Koneksyon sa a, se yon bagay plizyè milyon moun nan Florida pataje.
Men, twò souvan, yo trete pwoteje li tankou yon bagay segondè. Yon bagay pou diskite. Yon bagay pou ranvwaye.
Men verite a, anviwònman Florida a pa separe ak siksè li.
Li se siksè li.
Ekonomi nou depann de li. Touris. Lapèch. Ti biznis yo. Kominote antye depann sou dlo pwòp, sou kòt ki an sante, ak yon anviwònman natirèl moun vle viv ladan epi pwoteje.
Lè sa a menase, se pa sèlman yon pwoblèm anviwònman. Se yon pwoblèm ekonomik. Se yon pwoblèm kalite lavi. Se yon pwoblèm pou lavni.
Pwoteje anviwònman Florida a vle di fè vrè envestisman. Pran vrè responsablite. Epi refize aksepte domaj alontèm tankou yon bagay nòmal.
Li vle di konprann ke sa nou pwoteje jodi a se sa n ap kite pou demen.
Paske yon fwa li pati, li pa retounen.
Gen kèk bagay ki twò enpòtan pou nou pèdi.
Lavni Florida a depann de sa nou pwoteje jodi a.
Kesyon yo poze souvan
Q. Èske pwoteje anviwònman an pap fè ekonomi Florida a soufri?
Argiman ekonomik la ale nan lòt direksyon an reyalite. Ekonomi touris Florida a (apeprè 134 milya dola nan depans vizitè yo, 1.8 milyon travay), ekonomi lasè a, ak endistri lapèch dlo sale a (9.2 milya dola nan enpak ekonomik chak ane) tout depann de yon anviwònman an sante. Chak evènman mare wouj, siklòn, ak kriz kalite dlo diminye dirèkteman chif sa yo.
Q. Kisa David Jolly vle fè konsènan enèji pwòp?
Jolly vle lage enèji pwòp ak renouvlab nan tout Eta Solèy la, egzije pi gwo entegrasyon teknoloji enèji pwòp nan sèvis piblik Florida yo. Fason Jolly mete sa konekte ka anviwònmantal la ak ka depans konsomatè a, paske enèji ki bon pou anviwònman bay entandans, pwoteje ekonomi touris la, epi diminye depans sèvis piblik yo.
Q. Èske chanjman klimatik reyèl nan Florida?
Wi, epi Florida se youn nan eta ki fè fas ak plis enpak dirèk klimatik yo. Yo pwojte pou Kòt Gòlf Florida la 22 pou 26 pous monte nivo lanmè jiska 2050, Miami deja te konnen 6 pous monte soti nan 1985 rive 2016, epi entansite siklòn yo ap monte. Sezon siklòn Florida 2024 la (Helene ak Milton) te koze plis pase 100 milya dola nan domaj konbine.
Q. Ki jan Jolly ta trete kriz kalite dlo Florida a?
Plan Jolly konekte kalite dlo ak envestisman anviwònmantal pi laj. Kriz alg ble vèt trete atravè Plan Restorasyon Total Everglades la, degradasyon sous yo trete atravè redwiksyon polisyon nitritif, prensipaman konvèsyon septik pou ale nan egou, règ ekoulman agrikòl, ak pwoteksyon dlo anba tè a. Modèl la se kalite dlo an amon ak sou tè.
Q. Poukisa gen siklòn ki frape Florida chak ane kounye a?
Frekans ak entansite siklòn yo tout de monte ak rechofman tanperati oseyan nan Gòlf Meksik la ak Atlantik la. Oseyan ki pi cho bay tanpèt yo plis enèji ak imidite, monte nivo lanmè fè vag tanpèt yo pi destriktif. Katastwòf klimatik milya dola Etazini kounye a an mwayèn plis pase de douzèn pa ane, konpare ak apeprè 9 pa ane nan ane 1980 yo.
Q. Poukisa Florida bezwen fè anyen lè Lachin ap polye plis?
Etazini degage apeprè 13 pou 14 ton metrik CO2 ekivalan pa moun chak ane, apeprè doub Inyon Ewopeyen an ak apeprè 4 fwa mwayèn mondyal la. Enpak klimatik nan Florida, siklòn, monte nivo lanmè, mare wouj, rive kèlkeswa ki moun ki te degage. Florida benefisye redwiksyon emisyon kèlkeswa kote yo fèt.
Q. Èske Etazini sou wout pou rive nan zero emisyon net jiska 2050?
Pa ankò. Emisyon Etazini kounye a apeprè 17% pi ba pase nivo 2005 yo jiska 2023. Pou satisfè wout IPCC la pou limite rechofman nan 1.5°C, emisyon Etazini ta bezwen desann apeprè 50% soti nan nivo 2005 yo jiska 2030 epi rive nan zero emisyon net jiska 2050. Yo bezwen politik adisyonèl pou rive nan objektif 2030 lan.
Q. Èske restore lang klimatik nan lwa Florida a pap jis enpòz depans?
Retire lang lan pa chanje fizik la. Enfrastrikti kotye Florida a dwe konsevwa pou nivo lanmè ak entansite tanpèt ki ap vini yo, kèlkeswa si lwa eta a itilize mo yo oswa pa. Retire chanjman klimatik nan lwa a nan 2024 te fè planifikasyon an pi difisil ak pi chè, pa mwens chè. Restore lang onèt nan planifikasyon eta a se yon refòm klète.